Mám otca podnikateľa, myslím že je to v jeho správaní na ňomžial poznať. Bývam zatial sama, mam partnera a dcéru. Dnes sa ma mamka pýtala či si dám na nový rok cocku, a ja že ju nejem. Ani som nemala prílisny hlad. Otec, že ​​by som si mala dať aby som mala peniaze. A potom hovorí, jo ty vlastne nemusíš tie peniaze dostavas. Mal také divné komentáre a poznámky, docela ma to rozčúlilo. Po chvíli sa ma spýtal či pôjdem tiež s mamkou do kramu. Nepozerala som sa naňho a povedala len áno. Nič iné som nepovedala a a on hneď -nebud nastvana, a ja-ze do mňa furt ide, že on do všetkých môže a že nikto mu nič povedať nemôže.

A on ty ma tu nebudeš komandovať, ja celý život vstávam v 4 a pod. Na to som už nič nepovedala a mleča. Živím sa sama, prácu pred materskou som mala pekne platenú. Avšak otec prišiel s tým sam, že by sme mali postaviť barák a že nám to celý zaplati, nechá postaviť as vnútrom tak asi na toto to bola narazka. Nie je deň kedy by si nerejpol. Napríklad videl že mi nejde prejsť kocarkom, povedal že som nešikovná a ja či mi ho pomôže nadvihnúť a on že prečo by to robil. Furt niečo.

Mymu partnerovi ale s ním pomohol. Skôr sme si na seba usili bicykel a teraz mám z toho akurát stres. Mám pocit, že je to všetko zle a vôbec som nemala s jeho ponukou súhlasiť. Lenže blbe je, že teraz už nemôžem „cúvnuť“ a to ma strašne štve. Najradšej by som mu ten barák omlátila o hlavu, keď sa takto správa, ale už mám zaplatenú zálohu a tak to nejde. Neviem, ako sa mám v tejto situácii správať. Privádza ma to akurát do šialených a zbytočných depresií, ktoré som mať nemusela, keby som na túto ponuku nekývla. Lenže ja som nevedela, že do mňa bude neustále rejpať a že bude mať stále nejaké blbé reči. Myslela som skôr, že nás chce podporiť, ale príde mi, že som sa skôr pomýlila. Strašne ma q a neviem, ako sa k nemu teraz správať.